Od pani Evity som zistila, že môj intímny život s Japoncom by mal byť úplná katastrofa a mal by fungovať na veľmi podivnej báze. S mužom sme už roky nemali sexovať doma, ale chodiť si užívať do japonských hotelov lásky, ktoré sú anonymné a nie je tam ani recepcia. Na zaparkovanom aute by sme tabuľkou prekryli poznávaciu značku, aby nás nemohli identifikovať (ešte by niekto zistil že sme manželia!) a za izbu by sme zaplatili kreditkou. Takto to robia všetky japonské páriky a ja s mužom sme boli celé roky mimo!
Ale teraz sme už po tridsiatke a tak by sa vraj intimita z nášho života mala vytrácať. Môj muž by mal byť impotentný alebo by si mal zaháňať apetít v hostesingových baroch. Čo by som zatiaľ mala robiť ja, pani Evita nepíše, ale z článku vyplýva, že by som mala sedieť doma so sklonenou hlavou a poslúchať, a starať sa o deti, ak nejaké sú, lebo v Japonsku vraj vládne ťažký patriarchát. Ale ako pani Evita upresňuje, patriarchát vládne na vidieku, a my sme sa s mužom pred tromi mesiacmi presťahovali do mesta, takže som posledné tri mesiace patriarchátu ušetrená? To si musím overiť. Na internete.
Okrem toho ak by sme náhodou mali potomka a rozvedieme sa, tak sa ani nemusím unúvať súdiť o dieťa, lebo to vraj v Japonsku automaticky ide mužovi. Prečo mi to nikto za tých 6 rokov nepovedal?!
Okrem toho budem musieť mužovi zakázať slivovicu, víno aj pivo, lebo ako Japonec by nemal vedieť piť, a fakt, že za tie roky čo pije alkohol nebol ešte ani raz "ako zvieratko" a nechodil po štyroch, nesedí do popisu pani Evity. Ibaže mužovi slivovicu zakázať nemôžem, lebo tu vraj máme ťažký patriarchát, takže nastáva dilema ktorú z veľkých Právd o Japonsku porušiť a ktorú nie. . .
Ešte že si občas dám rúško na tvár keď ma obchádza nádcha. Je to síce hlavne preto, že nechcem chytiť bacily od ostatných v metre, a až potom z ohľaduplnosti voči druhým, t.j. aby som na nich nekýchala svoje bacily, čo je dôvod ktorý uvádza pani Evita. Ale čo tam po detailoch, hlavne že sme aspoň raz sadli do popisu.
Pani Evita, spadli mi klapky očí, ešte sa musím nechať ochytať od japonských detí ako mimozemšťan a bude všetko v poriadku. Podstatu Japonska ste vystihli dokonale. No najviac oceňujem názov článku "Japonci žijú pre prácu, chľast, a sex." Keď sa pozriem na mňa a môjho muža... veru, máte pravdu! Ako poznamenala jedna kamarátka so slovenskou národnosťou, japonským bydliskom a s japonským manželom na krku, "KTO NEŽIJE pre prácu, chľast a sex???"
Pani Evita, držím palce v ďalšom šírení desatinoprávd. Desatinopravda vznikne tak, že polopravdu zriedime na 20 percent. Aj iné krajiny vás určite radi privítajú na dvojtýždňovom pobyte, počas ktorého ich celkom odhalíte, a informácie si dokonca overíte na internete!
Článok pani Evity v plnom znení: http://www.cas.sk/clanok/226006/evita-urbanikova-japonci-ziju-pre-pracu-chlast-a-sex.html