reklama

Kto je obeť a kto páchateľ? O prde v autobuse a elektrine

V detektívke je vždy jasné, kto je obeť a kto páchateľ. Odhalenie páchateľa síce chvíľu trvá, ale ide o to, že rola obete a rola páchateľa sú od seba vždy jasne oddelené. Vinník je na konci usvedčený a môžeme ísť spokojne spať. Ale v reálnom živote sa páchateľ a obeť prelínajú častejšie než by sme chceli. Napríklad taký prd v autobuse.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Počas cestovania v MHD sa občas stane, že si niekto prdne. Niekedy som páchateľom ja, niekedy sused. Ak som to ja, tak nahodím kamenný výraz a tvárim sa, že s tým nemám nič spoločné. Ak to bol sused, tak urobí to isté. A všetci potichu zadržiavajú dych a čakajú na závan čerstvého vzduchu od dverí na ďalšej zastávke. V jednotlivom prípade je možné povedať, kto je vinník a kto obeť, ale z dlhodobého hľadiska je to vyrovnané, lebo všetci sa občas dostaneme do tej či onej roly. No predstavme si, že by počas jazdy začali prdieť všetci cestujúci. Každý by znepríjemňoval cestu ostatným, a tak by bol páchateľ. Ale zároveň aj jemu by cestu znepríjemňovali ostatní, a tak by bol aj obeťou. Vtedy sa "páchateľ" a "obeť" prelínajú, a nevieme koho máme ľutovať (seba?) a koho viniť (druhých?).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No a teraz si predstavme, že ten autobus je veľký, guľatý, točí sa okolo svojej osi, má 7 miliárd cestujúcich, a väčšina z nich - z nás - v každodennom živote úspešne produkuje odpady (napr. plastové) a plyny (napr. skleníkové), ktoré znepríjemňujú život ľuďom blízkym alebo vzdialeným, dnešným alebo zajtrajším. Ale robíme to všetci, takže sme zároveň vinníci aj obete.

V prípade autobusu s neúnosným počtom prdiacich cestujúcich je najlepšie vyriešiť morálnu dilemu tak, že to kolektívne zvalíme na šoféra (prečo si neotvoril okno?). V reálnom svete to zodpovedá zvaleniu viny za environmentálne znečistenie na vlády. To oni tam hore za to môžu! Radšej sa budem cítiť ako obeť než ako páchateľ, nie?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A teraz seriózny príklad z Japonska: elektrická energia. Elektrinu výdatne používame všetci, či Japonec či Slovák. Vďaka elektrine nielen svietia pouličné lampy, jedno obrovské plus v znižovaní nočnej kriminality, ale napríklad taká chladnička s mrazničkou, zapnuté 24 hodín denne - luxus o akom sa ešte pred polstoročím málokomu snívalo. Nielen že teraz sedím v teple a svetle a ťukám do laptopu, keď je vonku tma a teplota 1 stupeň (niekto by možno naozaj dal prednosť kozubu a sviečke a atramentu), ale bez elektriny by nešla ani voda z vodovodu, ani by sa nedal spláchnuť záchod. Kto by dal prednosť noseniu vody zo studne a latríne mimo domu?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Elektrina je dnes už taká samozrejmá ako vzduch - uvedomíme si ju až vtedy keď jej je nedostatok. Japonci mali to nešťastie, že im minulý rok vybuchla jadrová elektráreň vo Fukušime a dostali nepýtanú príležitosť zamyslieť sa, odkiaľ sa všetka tá energia, čo poháňa ich moderný život, berie. Prvé mesiace po havárii sa celonárodne šetrilo, na staniciach nešli pohyblivé schody ani výťahy, svietilo len každé druhé svetlo. Časť opatrení pokračuje dodnes, aj keď oveľa, oveľa, oveľa menej.


Japonská vláda a Tepco - prevádzkovateľ elektrárne - sú doteraz bombardované kritikou. Všetko, čo sa vo Fukušime stalo, je ich vina, my obyčajní ľudia sme obete! Jasné, že je to ich vina, vláda aj Tepco spravili kopu chýb, podcenili riziko, odflákli pravidelné kontroly, nedotiahli bezpečnostné opatrenia, zatajili informácie... Ale zvaliť všetko na vládu a Tepco je ako zvaliť prd v autobuse na šoféra. A čo my, ľudia v Tokiu a okolí, ktorí sme všetku tú energiu z jadrových elektrární používali, zatiaľ čo riziko z nehody bolo stovky kilometrov od nás. Nie sme náhodou aj my spolupáchatelia?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak keď niekoho z Tokia počujem rozprávať o tom, že treba čím skôr odstaviť všetkých 54 reaktorov (toľko ich Japonsko má), bez toho, aby podotkol, že k tomu cieľu musíme každý prispieť svojou troškou - vzdať sa kúska pohodlia, kúska elektriny každý deň - lebo 30%, ktoré zaberala jadrová energia v japonskom energetickom portfóliu, sa nedá nahradiť obnoviteľnými zdrojmi zo dňa na deň, treba ich jednoducho znížiť, tak sa mi chce povedať: a neprdíš náhodou aj ty v tom autobuse?

Ale našťastie niektorí cestujúci sú schopní sebareflexie, a práve túto sobotu sa bude konať v Tokiu ďalšia anti-jadrová demonštrácia "AttakaDemo." Účastníci sa môžu naobliekať tak, že sa budú ledva hýbať, alebo sa páriky chytia za ruky a láska ich zahreje, alebo sa môžu prestrojiť za hlinený hrniec (v ktorom sa varí japonské nabe - zimné jedlo na zahriatie), a dokázať, že na to, aby im v zime bolo teplo, nepotrebujú elektrinu z jadrových elektrární, ale ani žiadnu inú. 

Len aby im to vydržalo. A ja by som pre zmenu mohla vypnúť naše domáce elektrické kúrenie, keď už sa tak spravodlivo rozhorčujem...

Slavka Sakata

Slavka Sakata

Bloger 
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Nezabijem ani muchu. Pokial nie je velmi otravna. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu