Tragédia kriedy v triede

Začalo sa to tým, že som sŕkala japonské nudle soba a mala som pri tom na sebe biele tričko. Japonské nudle pri sŕkaní občas prskajú, a ak ste sŕkací amatér ako ja, môže vám po nudliach zostat trvalá pamiatka v tých častiach oblečenia, kde malé deti nosia podbradník. Aj mne zostalo na tričku pár frkov, ktoré bolo treba zamaskovať. Overená metóda maskovania fľaku je doriadiť tričko ešte viac. Motívov, ktoré sa dajú nakresliť, napísať, otlačiť alebo uvariť na tričko za účelom maskovania fľaku, je nekonečne veľa. Ja som sa z čistej kreatívnej lenivosti vtedy rozhodla pre prvú básničku, čo ma napadla: Bola raz jedna trieda.Básničku od Kristy Bendovej si určite pamätáte. "Bola raz jedna trieda, v tej triede bola krieda, tá krieda bola biela, a bolo jej dosť veľa ..." No potom prišiel Miško Muška, Ďurko Hruška a Šaňko Šuška, šupli kúsok kriedy do vrecúška a potom čmárali oplzlosti ("hakybaky") po plotoch. Výsledok: "žiaci v triede veľkú nulu písali prstom na tabuľu." Básnička s tragickým koncom (aspoň z pohľadu učiteľa).A čo má spoločné básnička o zmiznutej kriede v triede s Tragedy of the Commons? Všetko.Tragedy of the commons sa po slovensky väčšinou prekladá ako Tragédia spoločnej pastviny, alebo Tragédia spoločného majetku alebo nejako podobne. Ide o to, že na lúke všetci pasú svoje kravy. Lúka je verejná, tráva rastie zadarmo, a tak chce každý pastier vypásť čo najviac kráv. Čo nezjedia moje kravy, to zjedia susedovie. Všetci zvyšujeme počty svojich stád, spoliehajúc sa na spoločnú lúku. Ibaže lúka nie je nekonečná a ak sa tráva spasie príliš rýchlo, ekosystém začne upadať. Všetci spoločne, každý mysliac na vlastné kravy, spasieme všetku trávu a bude po lúke. To je tragédia spoločnej pastviny. Verejný majetok chce každý použiť na maximalizáciu osobného zisku a nikto nemyslí na osud celku a na to, že úpadok spoločného vlastníctva z dlhodobého hľadiska negatívne ovplyvní náš osobný prospech. Klasická aplikácia zo súčasnosti sú klesajúce počty rýb v oceánoch. Príklad s pastvinou a pomenovanie Tragedy of the Commons prvýkrát použil Garrett Hardin pred asi 45 rokmi. Tak sa tým chudák preslávil, že dnes si v súvislosti s jeho menom už nikto nespomenie na nič iné. Tak ako pastieri na lúke, ani Muška, Hruška a Šuška nemysleli na osud triedy, keď si každý zobral spred tabule kúsok triedy. Každý si vzal len trochu, ale všetci spoločne vyrabovali celý zdroj. Básničku o kriede v triede napísala Krista Bendová už v rok 1956. Tragédiu spoločnej pastviny definoval Garrett Hardin až v roku 1968. Krista Bendová ho predbehla o celých 12 rokov. No dnes všetci poznajú Garretta Hardina a jeho Tragedy of the Commons, ale nikto okrem Slovákov nepozná Kristu Bendovú a jej Bola raz jedna trieda, alebo Tragedy of the chalk in the classroom. Čo z toho vyplýva?1. Že komunisti si nevšimli sabotéra vo vlastnom režime. 2. Ak chcete preraziť vo svete, treba písať po anglicky.