Odtrhnúť či neodtrhnúť? Ovocie nad verejným chodníkom

Autor: Slavka Sakata | 12.11.2011 o 23:03 | (upravené 12.11.2011 o 23:48) Karma článku: 15,76 | Prečítané:  5914x

Miesto: Japonsko. Čas: November. Situácia: kráčate po ulici, naokolo sú rodinné domy so záhradami. V záhradách sú stromy obsypané oranžovými plodmi kaki (po slovensky hurmikaki, na fotke). Z každého tretieho domu prevísa konár s ovocím poza plot nad verejnú cestu. Ovocie je celkom nízko, stačí len natiahnuť ruku. Pri tom pohľade sa dostaví nutkanie zapísané v génoch Slováka (či Slovana, či stredoeurópana?): "odtrhnem si zopár..." Ale neurobíte to. V Japonsku platia iné pravidlá.

Japonský právny systém je síce založený na rímskom práve, ale kultúrny systém nie. V rímskom právnom systéme existuje právo "usufruct", ale v japonskej kultúre nie.

Voľná definícia usufructu by bola: "Právo užívať výhody plynúce z majetku iného, pokiaľ to majetok nezničí/nepoškodí alebo nezmení jeho podstatu." Platí to aj doslovne o uzurpovaní ovocia: ak konár jablone prevísa nad verejný chodník, máme právo uzurpovať jablká z prevísajúcej časti. Na Slovensku toto právo využívame na 100 percent, konáre jabloní či čerešní prevísajúce spoza plota sú  vždy dokonale odľahčené vďaka neúnavnej pozornosti okoloidúcich, napriek tomu že časť stromu v záhrade je ešte obsypaná plodmi. Ak nie je nikto naokolí, ešte sa aj natiahneme za plot, jednostranne rozširujúc naše právo usufructu nielen na ovocie, ktoré prevísa nad cestou, ale aj na to, na ktoré z cesty dosiahneme.

A tak keď idete po slovenskej ulici lemovanej rodinnými domami, je skoro isté, že na prípadných prevísajúcich konároch už nenájdete ani stopu po jedlom plode.

No keď prechádzate po japonskej ulici v tej správnej ročnej dobe, napríklad teraz v novembri, z každej tretej záhrady vykúka konár so zrelými plodmi kaki, ktorých sa okoloidúci ani nedotkli. O pár mesiacov budú takto prevísať konáre s rôznymi mandarínkovitými plodmi. Sú úplne v dosahu, okolo prejdú každý deň stovky ľudí, ale nikto ich neodtrhne. Jedno zo základných pravidiel japonskej výchovy: "nepatrí sa brať cudzie veci bez opýtania". Zdôvodnenia ako "veď to aj tak nebude nikomu chýbať" sú irelevantné. Čo nie je moje, nevezmem. Toto nepísané pravidlo visí vo vzduchu, a človek sa zrazu okúňa urobiť to, nad čím by v inej krajine, napríklad na Slovensku, nezaváhal ani na sekundu. Napriek tomu, že viem, že teoreticky mám na ovocie nad cestou právo, pocit, že beriem niečo bez opýtania, sa rovná pocitu krádeže. A to mi nestojí za to.

Asi preto je Japonsko jedna z mála krajín, kde sa vám stane, že keď stratíte mobil v tokijskom metre, kde sa každý deň premelú milióny ľudí, vráti sa vám nepoškodený. Nie že by život v Japonsku bol dokonalý, ale jedna pozitívna vec je, že morálna latka je tu nastavená o čosi vyššie než svetový priemer. To je asi to, čo z neho robí "bezpečnú krajinu."

Aj keď nejaké to ovocie z prevísajúceho konára odtrhnuté bez výčitiek svedomia by tiež občas dobre padlo...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?