Čo má spoločné čajový obrad so záchodom

Autor: Slavka Sakata | 5.10.2011 o 15:06 | (upravené 6.10.2011 o 0:31) Karma článku: 10,49 | Prečítané:  1874x

Nie, neplánujem žiadne hanobenie japonského umenia, čajový obrad mám rada, hlavne teda ten čaj, aj keď filozofia mi doteraz akosi uniká. Žiadna sabotáž Dní japonskej kultúry. No záchod a čajový obrad majú jednu vec spoločnú, to je fakt, aj keď si to buď zatiaľ nikto nevšimol alebo o tom zámerne mlčí.

Takto vyzeral areál kláštora. Ako vystrihnuté z turistického sprievodcu, ale takto to fakt vyzeralo.Takto vyzeral areál kláštora. Ako vystrihnuté z turistického sprievodcu, ale takto to fakt vyzeralo.ja

O záchode
Kto bol v Japonsku, určite to zažil. Japonské záchody majú rôzne high-tech vymoženosti a špeci funkcie: vyhrievaná misa, sprchovanie a sušenie zadku... Moja obľúbená funkcia je "Zvuk." Sadnete si na misu a stlačíte gombík "Zvuk." Ozve sa falošné šumenie, ktoré ako kulisa prekryje zvuk vášho cikania. Vy sa nemusíte vo svojom boxe červenať, že vám niekto začul do súkromia, a ostatní prítomní na toalete nebudú mať zranené estetické cítenie. Vo väčšine sveta stačí, aby človek nebol pri potrebe videný, v Japonsku nechce byť ani počutý. A pritom nejde o nič viac než zvuk tekutiny dopadajúcej na dno misy. Takú vedu z toho robia.

O čajovom obrade
Kedysi som chodila na hodiny čajového obradu. Nebolo to celkom dobrovoľné, bola som v zen-buddhistickom kláštore (tak trochu omylom) a čajový obrad bol jeden z predmetov, ktoré mníšky absolvovali, a ja som sa všetkého musela zúčastňovať s nimi. Na štvorhodinovej session raz za týždeň nás čajové profíčky z iného chrámu učili zvládnuť formálne detaily tradičného servírovania zeleného čaju: ktorou nohou vstúpiť do čajovej izby, o koľko stupňov sa pokľačme otočiť, ako držať zápästie pri naberaní vody, koľkokrát odklepnúť naberačku s čajovým práškom o nádobu, kam dať lakeť pri šľahaní čaju bambusovou metličkou... Stovky mikroskopických podrobností, ktoré treba natrénovať do dokonalej formy. Ako vyzerá hodina: mníšky v poradí po jednej nacvičujú, cepované prísnou učiteľkou. My zvyšné, čo nie sme práve na rade, sedíme, hráme rolu hostí (aj tí majú predpísané správanie), a nudíme sa (no dobre, snaživejšie si robia poznámky). Sedí sa v seiza, kľačmo s nohami pod sebou. ŠTYRI hodiny! Všetkým sa drieme, lebo sme vstávali o 4:00 ráno a boli bez prestávky na nohách a teraz je poobede a čas na siestu, ktorú nám nedoprajú..

Ale nie o tom som chcela. Jedným z dôležitých momentov pri obrade je, keď lejete vodu z drevenej naberačky do nádoby. Voda sa leje z výšky a estetická pointa je vo zvuku, ktorý vydáva voda dopadajúca na dno. A tak sa učíme, ako pri liatí vydať pekný zvuk, a ako ho majú hostia správne oceniť.

Až na to, že... S jednou mníškou, čo si o čajovom obrade tiež myslela tak trochu svoje (únava naštrbí aj tie najvyššie umelecké ambície), sme sa na seba pozreli. Znie to úplne tak isto ako zvuk pri cikaní! Prečo zvuk pri vyprázdňovaní mechúra treba maskovať falošným šumením, a pri čajovom obrade obdivovať? Keby ste zavreli oči a riadili sa iba sluchom, bolo by to to isté.

Poučenie: všetko závisí od kontextu. Tá istá vec v inom prostredí znamená úplne niečo iné. Zvuk padajúcej vody pri čajovom obrade (kultúrny výdobytok): fajn. Zvuk padajúcej vody pri vylučovaní (životne dôležitý fyziologický proces): nežiadúce. Taká diskriminácia. Alebo mi niečo uniká?

Ale pozor, takýto stupeň maskovania niektorých biologických potrieb vôbec nie je špecialitou Japonska. Skôr je to fenomén "civilizovaných" národov. V Múzeu historických interiérov v Apponyiho paláci v Bratislave je miestnosť - spálňa príslušníka vysokej šľachty. Izba z 19. storočia, vzorované tapety, umelecky vyrezávaná posteľ. A malé neviditeľné dvierka v stene. Čo je za dvierkami? Záchod, teda vlastne stolička s otvorom a pod ňou nočník. Dvierka sú oblepené tou istou tapetou ako stena a pri zbežnom pohľade úspešne splývajú. Je racionálne oddeliť toaletu dverami, aby sa pachy a baktérie zbytočne nešírili. Niet nad hygienu v prevencii chorôb. Ale celé to zamaskovať za neviditeľné dvere, akoby žiadny záchod neexistoval? Aspoň v tomto ohľade sme v modernej dobe našli celkom zdravú mieru, a nehanbíme sa na wc napísať WC.

Predstavte si pokus:
Osoba A dostane privilégium vykonať trikrát za deň čajový obrad, ale ani raz sa nemôže vyprázdniť.
Osoba B, naopak, môže vykonať trikrát za deň vyprázdnenie mechúra, ale ani raz čajový obrad.

Čo myslíte, ktorá osoba bude mať v ten deň vyššiu kvalitu života? Ktorá osoba bude viac závidieť tej druhej jej privilégium?

Vynález kultúry je super, ale prírodu aj tak neoblafneme. Aj keď vymyslíme tlačidlá s falošným šumením a neviditeľné dvere lebo zvuk čúrania je "nekultúrny", príroda nás aj tak dobehne. A my sme radi keď dobehneme na záchod. No a v extrémnych prípadoch, napr. po štyroch pivách, je vyprázdnenie mechúra taká hudobná symfónia úľavy, že je to hádam porovnateľné aj s tým estetickým zvukom pri čajovom obrade.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?