Ako dekontaminovať rádioaktívny balkón.

Autor: Slavka Sakata | 30.9.2011 o 4:53 | (upravené 2.10.2011 o 11:26) Karma článku: 4,73 | Prečítané:  625x

Potrebujeme: polypropylénovú záhradkársku fóliu a roztok polyvinylalkoholu. Fóliu natiahneme na podlahu balkóna a na vrch nalejeme roztok. Počkáme 5 hodín a fóliu odstránime. Hodnota radiácie na balkóne by mala byť podstatne znížená.   Takto sa rozhodol dekontaminovať náš zamorený balkón môj manžel. Bývame 180 km južne od jadrovej elektrárne vo Fukušime a na balkóne sme aj pol roka po fukušimských výbuchoch namerali 0.4 mikroSievertov za hodinu. Bežné hodnoty radiácie v ovzduší v našej oblasti pred haváriou boli osemnásobne nižšie - okolo 0.05 mikroSievertov/h.

Neviem, kde muž na ten recept prišiel, no malo to fungovať tak, že rádioaktívne častice na balkóne sa prilepia na fóliu poliatu roztokom, ktorý má lepidlové účinky (a áno, roztok je naliaty zvrchu). Fóliu strhneme a vyhodíme, a zveríme tak starosť o náš rádioaktívny odpad prevádzkovateľovi komunálnych služieb (spracovatelia odpadu v Japonsku sa o túto novovzniknutú povinnosť po fukušimskej havárii netrhajú.)

Recept bol buď neoverený, alebo bolo treba presnejšie dodržiavať časové pokyny. Keď sa na ďalší deň muž snažil strhnúť fóliu z balkóna, nedalo sa. Lepidlo zabralo tak dokonale, že fólia je neodlepiteľná. Prach s rádioaktívnym céziom 137 a spol. zostal uväznený na balkóne, rovno pod sušiacou sa bielizňou. Preskúmame ďalšie možnosti...

Keby existovala choroba zvaná nukleárna fóbia, môj manžel by mal diagnózu. Začal ňou trpieť po výbuchu vo Fukušime (marec 2011). Kúpil si príručku "Úvod do rádioaktivity" a tiež Geigerov-Mullerov detektor (merač ionizačného žiarenia, tzv Geiger counter). Teraz s nezvyčajným zanietením meria úroveň rádioaktívneho gama žiarenia všade na okolí a zisťuje napríklad tzv. hot spots - miesta s vysokou radiáciou.

Mňa chytil opačný extrém - nukleárna ľahostajnosť. Nie že by mi bolo všetko jedno, ale neustále úzkostlivo myslieť na to, o koľko sa každý deň zvyšuje naša osobná dávka ožiarenia akumulovaná z ovzdušia a potravín, je vyčerpávajúce. A tak je ľahostajnosť v tomto prípade obranný mechanizmus, ktorý chráni pred inými chorobami zo stresu (aj keď mi to možno prinesie úbytok bielych krviniek o 20 rokov). Človek je geneticky nastavený na riešenie najskôr okamžitých hrozieb (ujdi pred mamutom!) a až potom dlhodobých problémov (v ktorej jaskyni prezimujeme?).

Taká polarizácia ako u nás doma je ale viditeľná aj v spoločnosti, minimálne medzi ľuďmi vo východnom Japonsku: ľudia sú buď prehnane úzkostliví, alebo prehnane ľahostajní. K rádioaktivite sa ťažko hľadá stredná cesta.

V slovenských správach sa Fukušima prestala objavovať už pred dobrými pár mesiacmi, ale tu v Japonsku ľuďom ešte stále prináša mnoho vzrušujúcich chvíľ a nezabudnuteľných zážitkov, ktoré by s nimi nikto na svete nemenil. A na Slovensku sa chystáme stavať nové reaktory.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?